Život Prešova
online
online
Vodný slalom: Michal Martikán - pán perejí bez nočnej mory z Estangeuta
22.07.2012 Celý región
Liptovský Mikuláš 22. júla (TASR) - Ročník 1979 bol výnimočný, vinári by ho určite tak označili, ak by vykvasilo niečo archívne, výstavné. V reči slalomára na divokej vode bol výnimočný v inej podobe. Vtedy sa narodili Hochschornerovci a vtedy uzrel svetlo sveta aj o pár mesiacov mladší Michal Martikán. Jeho štyri olympijské medaily, z toho dve zlaté, by priviedli výrobcu vína do vytrženia, ak by vinetu jeho fľaše ozdobila aspoň jedna.
Michal Martikán vyhral, keď mal sedemnásť, bol zlatý, keď dovŕšil 29 a do Londýna odlietal s úmyslom dopadnúť rovnako aj v 33 rokoch Krista. Kto mu skríži cestu a vyhodí zo sedla, musí byť nielen výnimočný, ale sa spoliehať aj šťastie, pretože ak Michal zajazdí to svoje bezchybne, nikto mu na piedestál nesiahne.
Tréner Jozef Martikán najlepšie pozná genialitu svojho syna. "Podľa mňa je neustále najlepší, nehovorím to do vetra, presviedčajú ma fakty. Ak zajazdí štandard, vyhrá. Zablúdim aj do minulosti a vždy budem hovoriť, že je trojnásobne na olympiáde zlatý, pretože v Aténach mu nespravodlivo vyfúkli piedestál. Nie som však nejaký idealista, história je síce pekná vec, no na detaily sa zabúda a platia len zaarchivované najhlavnejšie fakty."
Faktom zostáva, že štyri olympijské medaily v jednom rade urobili z Michala Martikána najúspešnejšieho singlistu histórie. Trúfať si na neho najviac môže Francúz Tony Estanguet, večný súper, večný tieň, taktiež dvojnásobný olympijský šampión. Londýn pravdepodobne definitívne vyrieši pre niekoho dilemu určenia historického poradia, pretože Tony sa po ňom chystá na športový dôchodok.
V nadnesenej podobe, nočná mora tentoraz nepochádza z Elm Streetu, ale z francúzskeho Pau, či naopak z Liptovského Mikuláša. Rivalita oboch prinútila Francúzov natočiť už v roku 2001 dokument s názvom 'Les grands duels du sport'. Tony Estanguet sa pred časom vyjadril výstižne. "Pre mňa bolo vždy jasné, ak som zvíťazil na najvýznamnejšom podujatí, olympiáde, či majstrovstvách sveta, za mnou sa ocitol Martikán a nemusel som sa ani obracať. Naša rivalita sa odvíja od juniorského veku a trvá v nezmenenej podobe dodnes. Uznávam, že v Pekingu som za ním výrazne zaostal, no na našich súbojoch sa príliš nezmenilo, vždy boli strhujúce."
Tony Estanguet, 9. v Pekingu, pripisuje vinu zlyhania aj tomu, že sa rozptýlil pri slávnostnom otvorení OH v role vlajkonosiča. Aj takýto detail môže byť rozhodujúci. Zaujímavé sú však aj ďalšie porovnania. Michal s mierami 170/75, Tony 186/75, obaja sú májoví, len Tony o rok starší. Pochádza zo športovej rodiny, poznačenej najviac divokou vodou, pretože jeho otec Henri v zjazde i brat Patrice v slalome sa štyrikrát ovenčili medailami na MS, Patrice dokonca aj zlatom, s bronzom na OH v Atlante. Tony chce po Londýne ukončiť kariéru, Michal nie, a to je momentálne medzi nimi asi najdôležitejšia deliaca čiara.
Tony a Michal, unikátna dvojica singlistov z Francúzska a Slovenska. Ich súboj už opriadla legenda večnosti, naposledy vlani na MS v Čunove, pre oboch nevydarených, so 7. Martikánom a 13. semifinálovým miestom Estangueta. Ďalšie porovnania na MS sú však veľavravné, od roku 2003 nechýbali na medailových stupňoch a až po šiestich šampionátoch ich Čunovo (7. Martikán, 13. v semifinále Estanguet) významnejšie rozdelilo.
2010 Tacen: 1. Estanguet, 2. Martikán
2009 Seu d'Urgell: 1. Estanguet, 2. Martikán
2007 Foz do Iguassu: 1. Martikán, 2. Estanguet
2006 Praha: 1. Estanguet, 2. Martikán
2005 Penrith: 2. Estanguet, 3. Martikán
2003 Augsburg: 1. Martikán, 2. Estanguet
Umiestenia oboch na olympiádach vyznievajú podobne:
Atlanta'96: 1. Michal, 3. Patrice (brat Tonyho)
Sydney'2000: 1. Tony, 2. Michal
Atény'2004: 1. Tony, 2. Michal
Peking'2008: 1. Michal, 9. Tony
Jozef Martikán, tréner a otec, sa vlani na MS po Čunove vyjadril, že ešte rozhodujúca bitka na nich čaká. "Niekto možno tvrdí, že tento súboj už prežil, niekto tipuje dokedy vydrží. Vidieť, že sa na nich tlačí viacero mladých s obrovskou túžbou ich monolit nadvlády rozbiť. Mišo je však podľa mňa jednotka, a treba pri tomto tvrdení brať do úvahy merateľné fakty."
Ako inak, otec dôveruje synovi. "Londýnsky kanál poznáme. Tohto roku sme ho navštívili raz a dosť sa zmenil. Viac sa mi páči, stred sa zrýchlil, otvoril, odstránili tzv. zastavovaciu vodu. Našou výhodou je, že sme stvorení na ťažkú. Psychiky sa možno obávať, niekedy sa prikradne zradne od chrbta a pichne do najcitlivejšieho miesta. Otvorene poviem, že prípravu sme nemali najlepšiu. Nominačné preteky nám zabrali veľa času a zmarili aj častejšie výjazdy do Londýna. Na výsledkoch sa absencia tréningu prejavila, či už u Michala, alebo u Mateja Beňuša, ktorý sa usiloval na olympiádu kvalifikovať."
Zdravie si treba strážiť, Michal Martikán najmä svoj bolestivý chrbát. "Bolo to vážne," popisuje otec. "Postupne sa zastabilizoval, nevylučujem, že sa opäť v budúcnosti ozve a znepríjemní život. Michal je skúsený, zodpovedný, nebude riskovať. Ak by sa bolesti vystupňovali, olympiádu by určite odriekol a so svojím menom by nehazardoval."
Tony a Michal, opäť sa nevylučuje finálové vyústenie dvoch veličín, ktoré od roku 1996 na najvyšší piedestál nikoho na OH nepustili. Estanguet zajazdil túto sezónu v pretekoch Svetového pohára v rodnom Pau bravúrne, predtým všetko vynechával a je jasné, že olympiáde obetoval všetko podružné. "Ja osobne si súperov neveľmi všímam," tvrdí Jozef Martikán. "Tony jazdí veľmi dobre, to treba priznať, ale Michal nepôjde proti Tonymu, ale proti vode, presnejšie s vodou, aby s ňou čo najmenej zápasil a využil jej silu. To nie je box, človek proti človeku, rozdávanie knokautov, skôr účinné hladenie pádla, keď treba."
Pravák proti ľavákovi Michalovi, každý inak drží pádlo. Ako sa komu prihovorí rozostavenie bránok bude dosť dôležité. Jozef Martikán: "Môže viac vyhovovať pravákovi, alebo naopak. Je to dosť významné, rozhodujúce však nie je, či bránky postavia tam, alebo onam, ale koľko záberov sa musí urobiť cez ruku. Záber cez ruku je vždy slabší a strácajú sa desatinky, niekedy aj viac."
Ak sa odmyslí Atlanta, pred ktorou ťažko mohol niekto predurčovať 17-ročného Martikána na zlato, tak pred Londýnom sa s ním spájajú najmenej výrazné výsledky v sezóne. Tréner Jozef Martikán si ich presne zrátal a dodáva. "Nie je to podstatné, aj keď by sa možno ľahšie znášal tlak. Alebo naopak, to nikto nemôže vedieť. Dôvera vo vlastné schopnosti je prvoradá. Dôverujeme aj lodi, je výborná, perfektne skáče cez valce, nezasekáva sa a vyriešiť niektoré detaily sa stihnú až teraz. Zvyk je železná košeľa, toto pravidlo platí u nás slalomárov doslova, kto viac najazdí v olympijskom kanáli, môže si v ňom aj viac dovoľovať a profitovať."
Mať po boku brata pre Michala veľa znamená, náplň Tomáša bude široká. "Obhospodárim videotechniku pre celý tím, aj masáže pri Michala, prípadne Hochschornerovcov. Michal si na mňa rokmi navykol, pozná moje ruky. Masáž je dosť individuálna, vyhovuje mu tvrdšia, žiadne hladkanie, a vydrží dosť veľa. Na chrbát, ktorý sa mu ozýval, však treba ísť opatrne, aby som ho príliš neuvoľnil a aby držal, laicky povedané, pokope. Nesmie ho obmedzovať pri pádlovaní, na to si už sám vytvoril systém rôznych cvičení."
Na masáž nepotrebuje Tomáš Martikán, veľa, do Londýna prepravil všetko v jednej taške. "Používam klasické emulzie, nie olejčeky, stačí mi málo, jedno balenie. Na Michala a zriedkavo aj na 'Hochšíkov' vystačím s kilovou emulziou."
Michal Martikán prežil na olympiádach v ich 16-ročnom rozpätí takmer polovicu života. "Zadarmo nič veľké nepríde a ja som urobil všetko, aby som uspel," slovami absolútneho profíka označil dni, mesiace a roky v príprave. "Som teraz v úplnom poriadku, trošku mi len chýbali častejšie výjazdy do Londýna. Vlny, valce, sila perejí, výber dobrej stopy a využívanie vody, to všetko treba zvládnuť v každej jazde. Pridáva sa psychika, na olympiádu som myslel dlhšie každý deň, že by sa mi o nej snívalo, to nie, radšej dávam prednosť pokojnej nočnej regenerácii."
Vrtochy počasie už v Londýne Michal Martikán zažil. "Horúčavy, zimu, vietor, to všetko máme za sebou. v Anglicku extra leto nebýva, čiže ak by príliš nefúkalo, bol by som s počasím úplne spokojný."
Úplne novú loď Michal dorábal ešte pred odletom do Londýna. "Neustále na nej v dielni pracujem, hlavne na detailoch. Cením si jej vlastnosti, predurčené na ozajstnú divokú vodu a slalom medzi bránkami. Nešila sa na londýnsky kanál, ale tak všeobecne, na náročnú trať."
Vodný slalom si dosť zmenami v pravidlách na olympiádach prežil a kto iný by ich vedel lepšie popísať ako Michal Martikán. Popri nich na jazdu dohliada aj pani šťastena. "Bez primeraného šťastia, ktoré treba mať hlavne v rozhodujúcej jazde, ťažšie uspieť. Predstavte si, voda sa zmení a tam, kde predtým stabilne pulzovala, odrazu sa poblázni. Podmienky sa zmenia, ovplyvniť ich však nemožno, len proti tomu na vode účinne bojovať. Aj preto sme leteli do Londýna skôr, protiprúdy, vlny, valce sa skrotia viac len vtedy, ak ich častejšie prebrázdite, ukážete im nadvládu a kto je pán."
Michal Martikán vyhral, keď mal sedemnásť, bol zlatý, keď dovŕšil 29 a do Londýna odlietal s úmyslom dopadnúť rovnako aj v 33 rokoch Krista. Kto mu skríži cestu a vyhodí zo sedla, musí byť nielen výnimočný, ale sa spoliehať aj šťastie, pretože ak Michal zajazdí to svoje bezchybne, nikto mu na piedestál nesiahne.
Tréner Jozef Martikán najlepšie pozná genialitu svojho syna. "Podľa mňa je neustále najlepší, nehovorím to do vetra, presviedčajú ma fakty. Ak zajazdí štandard, vyhrá. Zablúdim aj do minulosti a vždy budem hovoriť, že je trojnásobne na olympiáde zlatý, pretože v Aténach mu nespravodlivo vyfúkli piedestál. Nie som však nejaký idealista, história je síce pekná vec, no na detaily sa zabúda a platia len zaarchivované najhlavnejšie fakty."
Faktom zostáva, že štyri olympijské medaily v jednom rade urobili z Michala Martikána najúspešnejšieho singlistu histórie. Trúfať si na neho najviac môže Francúz Tony Estanguet, večný súper, večný tieň, taktiež dvojnásobný olympijský šampión. Londýn pravdepodobne definitívne vyrieši pre niekoho dilemu určenia historického poradia, pretože Tony sa po ňom chystá na športový dôchodok.
V nadnesenej podobe, nočná mora tentoraz nepochádza z Elm Streetu, ale z francúzskeho Pau, či naopak z Liptovského Mikuláša. Rivalita oboch prinútila Francúzov natočiť už v roku 2001 dokument s názvom 'Les grands duels du sport'. Tony Estanguet sa pred časom vyjadril výstižne. "Pre mňa bolo vždy jasné, ak som zvíťazil na najvýznamnejšom podujatí, olympiáde, či majstrovstvách sveta, za mnou sa ocitol Martikán a nemusel som sa ani obracať. Naša rivalita sa odvíja od juniorského veku a trvá v nezmenenej podobe dodnes. Uznávam, že v Pekingu som za ním výrazne zaostal, no na našich súbojoch sa príliš nezmenilo, vždy boli strhujúce."
Tony Estanguet, 9. v Pekingu, pripisuje vinu zlyhania aj tomu, že sa rozptýlil pri slávnostnom otvorení OH v role vlajkonosiča. Aj takýto detail môže byť rozhodujúci. Zaujímavé sú však aj ďalšie porovnania. Michal s mierami 170/75, Tony 186/75, obaja sú májoví, len Tony o rok starší. Pochádza zo športovej rodiny, poznačenej najviac divokou vodou, pretože jeho otec Henri v zjazde i brat Patrice v slalome sa štyrikrát ovenčili medailami na MS, Patrice dokonca aj zlatom, s bronzom na OH v Atlante. Tony chce po Londýne ukončiť kariéru, Michal nie, a to je momentálne medzi nimi asi najdôležitejšia deliaca čiara.
Tony a Michal, unikátna dvojica singlistov z Francúzska a Slovenska. Ich súboj už opriadla legenda večnosti, naposledy vlani na MS v Čunove, pre oboch nevydarených, so 7. Martikánom a 13. semifinálovým miestom Estangueta. Ďalšie porovnania na MS sú však veľavravné, od roku 2003 nechýbali na medailových stupňoch a až po šiestich šampionátoch ich Čunovo (7. Martikán, 13. v semifinále Estanguet) významnejšie rozdelilo.
2010 Tacen: 1. Estanguet, 2. Martikán
2009 Seu d'Urgell: 1. Estanguet, 2. Martikán
2007 Foz do Iguassu: 1. Martikán, 2. Estanguet
2006 Praha: 1. Estanguet, 2. Martikán
2005 Penrith: 2. Estanguet, 3. Martikán
2003 Augsburg: 1. Martikán, 2. Estanguet
Umiestenia oboch na olympiádach vyznievajú podobne:
Atlanta'96: 1. Michal, 3. Patrice (brat Tonyho)
Sydney'2000: 1. Tony, 2. Michal
Atény'2004: 1. Tony, 2. Michal
Peking'2008: 1. Michal, 9. Tony
Jozef Martikán, tréner a otec, sa vlani na MS po Čunove vyjadril, že ešte rozhodujúca bitka na nich čaká. "Niekto možno tvrdí, že tento súboj už prežil, niekto tipuje dokedy vydrží. Vidieť, že sa na nich tlačí viacero mladých s obrovskou túžbou ich monolit nadvlády rozbiť. Mišo je však podľa mňa jednotka, a treba pri tomto tvrdení brať do úvahy merateľné fakty."
Ako inak, otec dôveruje synovi. "Londýnsky kanál poznáme. Tohto roku sme ho navštívili raz a dosť sa zmenil. Viac sa mi páči, stred sa zrýchlil, otvoril, odstránili tzv. zastavovaciu vodu. Našou výhodou je, že sme stvorení na ťažkú. Psychiky sa možno obávať, niekedy sa prikradne zradne od chrbta a pichne do najcitlivejšieho miesta. Otvorene poviem, že prípravu sme nemali najlepšiu. Nominačné preteky nám zabrali veľa času a zmarili aj častejšie výjazdy do Londýna. Na výsledkoch sa absencia tréningu prejavila, či už u Michala, alebo u Mateja Beňuša, ktorý sa usiloval na olympiádu kvalifikovať."
Zdravie si treba strážiť, Michal Martikán najmä svoj bolestivý chrbát. "Bolo to vážne," popisuje otec. "Postupne sa zastabilizoval, nevylučujem, že sa opäť v budúcnosti ozve a znepríjemní život. Michal je skúsený, zodpovedný, nebude riskovať. Ak by sa bolesti vystupňovali, olympiádu by určite odriekol a so svojím menom by nehazardoval."
Tony a Michal, opäť sa nevylučuje finálové vyústenie dvoch veličín, ktoré od roku 1996 na najvyšší piedestál nikoho na OH nepustili. Estanguet zajazdil túto sezónu v pretekoch Svetového pohára v rodnom Pau bravúrne, predtým všetko vynechával a je jasné, že olympiáde obetoval všetko podružné. "Ja osobne si súperov neveľmi všímam," tvrdí Jozef Martikán. "Tony jazdí veľmi dobre, to treba priznať, ale Michal nepôjde proti Tonymu, ale proti vode, presnejšie s vodou, aby s ňou čo najmenej zápasil a využil jej silu. To nie je box, človek proti človeku, rozdávanie knokautov, skôr účinné hladenie pádla, keď treba."
Pravák proti ľavákovi Michalovi, každý inak drží pádlo. Ako sa komu prihovorí rozostavenie bránok bude dosť dôležité. Jozef Martikán: "Môže viac vyhovovať pravákovi, alebo naopak. Je to dosť významné, rozhodujúce však nie je, či bránky postavia tam, alebo onam, ale koľko záberov sa musí urobiť cez ruku. Záber cez ruku je vždy slabší a strácajú sa desatinky, niekedy aj viac."
Ak sa odmyslí Atlanta, pred ktorou ťažko mohol niekto predurčovať 17-ročného Martikána na zlato, tak pred Londýnom sa s ním spájajú najmenej výrazné výsledky v sezóne. Tréner Jozef Martikán si ich presne zrátal a dodáva. "Nie je to podstatné, aj keď by sa možno ľahšie znášal tlak. Alebo naopak, to nikto nemôže vedieť. Dôvera vo vlastné schopnosti je prvoradá. Dôverujeme aj lodi, je výborná, perfektne skáče cez valce, nezasekáva sa a vyriešiť niektoré detaily sa stihnú až teraz. Zvyk je železná košeľa, toto pravidlo platí u nás slalomárov doslova, kto viac najazdí v olympijskom kanáli, môže si v ňom aj viac dovoľovať a profitovať."
Mať po boku brata pre Michala veľa znamená, náplň Tomáša bude široká. "Obhospodárim videotechniku pre celý tím, aj masáže pri Michala, prípadne Hochschornerovcov. Michal si na mňa rokmi navykol, pozná moje ruky. Masáž je dosť individuálna, vyhovuje mu tvrdšia, žiadne hladkanie, a vydrží dosť veľa. Na chrbát, ktorý sa mu ozýval, však treba ísť opatrne, aby som ho príliš neuvoľnil a aby držal, laicky povedané, pokope. Nesmie ho obmedzovať pri pádlovaní, na to si už sám vytvoril systém rôznych cvičení."
Na masáž nepotrebuje Tomáš Martikán, veľa, do Londýna prepravil všetko v jednej taške. "Používam klasické emulzie, nie olejčeky, stačí mi málo, jedno balenie. Na Michala a zriedkavo aj na 'Hochšíkov' vystačím s kilovou emulziou."
Michal Martikán prežil na olympiádach v ich 16-ročnom rozpätí takmer polovicu života. "Zadarmo nič veľké nepríde a ja som urobil všetko, aby som uspel," slovami absolútneho profíka označil dni, mesiace a roky v príprave. "Som teraz v úplnom poriadku, trošku mi len chýbali častejšie výjazdy do Londýna. Vlny, valce, sila perejí, výber dobrej stopy a využívanie vody, to všetko treba zvládnuť v každej jazde. Pridáva sa psychika, na olympiádu som myslel dlhšie každý deň, že by sa mi o nej snívalo, to nie, radšej dávam prednosť pokojnej nočnej regenerácii."
Vrtochy počasie už v Londýne Michal Martikán zažil. "Horúčavy, zimu, vietor, to všetko máme za sebou. v Anglicku extra leto nebýva, čiže ak by príliš nefúkalo, bol by som s počasím úplne spokojný."
Úplne novú loď Michal dorábal ešte pred odletom do Londýna. "Neustále na nej v dielni pracujem, hlavne na detailoch. Cením si jej vlastnosti, predurčené na ozajstnú divokú vodu a slalom medzi bránkami. Nešila sa na londýnsky kanál, ale tak všeobecne, na náročnú trať."
Vodný slalom si dosť zmenami v pravidlách na olympiádach prežil a kto iný by ich vedel lepšie popísať ako Michal Martikán. Popri nich na jazdu dohliada aj pani šťastena. "Bez primeraného šťastia, ktoré treba mať hlavne v rozhodujúcej jazde, ťažšie uspieť. Predstavte si, voda sa zmení a tam, kde predtým stabilne pulzovala, odrazu sa poblázni. Podmienky sa zmenia, ovplyvniť ich však nemožno, len proti tomu na vode účinne bojovať. Aj preto sme leteli do Londýna skôr, protiprúdy, vlny, valce sa skrotia viac len vtedy, ak ich častejšie prebrázdite, ukážete im nadvládu a kto je pán."
0
www.ZIVOTPO.sk
